Ak chceme naplno žiť, mali by sme cestovať. Život je príliš krátky, aby sme ho strávili na jednom mieste. Veď svet nám ponúka toľko krásnych krajín a možností na preskúmanie. Najlepšie je cestovať ako pár. Jeden cestovateľ je veľmi osamelé číslo. Traja sú už veľa, takže ideál sú dve cestovateľské duše. Cestovanie je záťažovou skúškou, aká ukáže vzťah v pravom svetle, môže ho posilniť, no aj ukončiť. To, či pár má šancu na existenciu dokonale overí spoločná cesta.

Skúška vzťahu

Byť sami v cudzom meste, v cudzej krajine a to celé dni je skúškou vzťahu. Vtedy sa ukážu naše pravé tváre. Naša pravá osobnosť, ktorú zvyčajne na začiatku partnerstva skrývame. To ako dokážeme reagovať v stresových situáciách. A povedzme si úprimne takých situácií, z ktorých nám stúpa tlak je pri cestovaní viac než dosť. Pri prvej spoločnej ceste sme zvyčajne s partnerom prvýkrát dvadsaťštyri hodín za deň. Sme spolu na každom kroku, čo nemusí byť v každej chvíli príjemné, a tak zistíme, ako sme spolu schopní vychádzať mimo komfortnú zónu.
Cestovanie je úžasné. Máme možnosť spoznať nové miesta a zaujímavých ľudí. Jedného človeka už pri ceste poznáme, a to nášho spolucestujúceho. Cesty bývajú dlhé a máme sa na nich s kým porozprávať a čas prejde rýchlejšie a príjemnejšie. Je dobré spoznať dokonale toho, na koho sa v cudzine môžeme spoľahnúť. Toho, kto nám pomôže hľadať cestu a upokojí nás, keď sa stratíme.

Spoločne strávený čas

V normálnych dňoch života sme väčšinou v jednom kole, čo sa odráža aj na našich vzťahoch. Pri cestovaní sme nútení byť spolu. To vytvára silnejší partnerský vzťah. Mali by sme sa vo vzťahu správať, tak, aby naše spoločné cestovanie nemuselo byť len skúškami, kto koľko vydrží, ale bolo výnimočným okamihom. Kedy spolu dokážeme byť všade na svete a stále sa mať radi. A tento stav môže pokračovať aj po druhej spoločnej ceste a rovnako po päťdesiatej.