Jednoduchá otázka. Chodí vám pošta domov? K väčšine ľudí by mala. Niektorý majú svoje schránky niekde obďaleč, ale aj tak im pošta príde do týchto schránok. No, mne nechodí pošta domov. Som doma, nezamestnaná a napriek tomu mi poštárka domov tú poštu nedonesie.
Pýtate sa prečo?
No, to by som aj ja rada vedela. Jednoducho je asi lenivá prísť až k nám a preto poštu nechá u mojej svokry. OK, s tým by som problém nemala, keby nemáme schránku alebo keby nie som doma. No, je tu ešte jeden zásadný problém. Mám svokru, ktorá je zvedavá. Takže obálky skončia väčšinou otvorené. Pozrie, čo je v nich. Žiadne tajnosti síce nemám, rada jej o obsahu obálok poviem, ale nerada mám, keď niekto strká nos do niečoho do čoho by nemal. Ja jej neotváram jej poštu. Nezaujímam sa, čo dostane poštou, tak prečo by ona mala otvárať našu poštu? Veď sme dospelí ľudia, ktorí sa vedia o seba postarať.
Ale stále ma zaráža druhá strana problému, že ten list, ktorý nám naposledy prišiel bol o zmene adresy. Aby môjmu manželovi nechodili listy do rodičovského domu, ale k nám, pretože tu býva a žije so mnou. Ale smola. Poštárka si myslí, že ona môže všetko a preto nechá poštu u svokrovcov. Normálne nonsens. Keby to bol iný list, ale rovno tento, ktorý sa týka tej danej adresy a aj tak ho nedostaneme do schránky, lebo si poštárka zmyslí, že nám ho nedá. DEDINSKÉ POŠTÁRKY. Ok, poznajú sa s každým a každý ich pozná, ale ja nie. Urobiť si zlé meno a sťažovať sa na ňu? Je to také ťažké prejsť ešte kúsok a odovzdať poštu tam kam patrí? Nech jej to povie hocikto, tak aj tak bude nadávať na mňa. Ale prečo? Za to, že si musí robiť svoju robotu? Som taká zlá?
Veď každý by si mal vykonávať svoju robotu poriadne a nie zľahčovať si ju. OK, malá pomoc, ale ja nechcem, aby moja pošta bola niekde inde ako v mojej schránke. To je snáď pochopiteľné, nie?