Je zrejme zakorenené niekde v hĺbkach ľudského podvedomia, že človek pristupuje s čo najväčšou opatrnosťou, prezieravosťou, ba až vopred určenou taktikou, voči všetkému možnému, čo sa mu javí byť odlišné, nepoznané, cudzie. Takýmto spôsobom dáva spoločnosť podnet pre formáciu extrémizmu, politiky zaplnenej xenofóbiou a nedôverčivosťou, a tým sa jednoznačne prikláňa k obhajobe tradičného základu krajiny. Ide o nanajvýš pochopiteľný krok ak hovoríme o ľuďoch, ktorí sú odkázaní len na svedectvo v mediálnej rovine, záblesky tragédií vstupujúcich na digitálne obrazovky a rádiové stanice, pretože ich komplexita vízie sa bohužiaľ nemá možnosť oprieť o realitu nimi prežívanú.

 
Ataky! Hrozby! Divé prevedenie pre zachovanie toho, čo káže Korán! Čoho sa to dopúšťajú tí, ktorých náboženské vyznanie nekorešponduje s naším?To sú zrejme oporné body, s ktorými sa ľudské mysle pohrávajú pri spomenutí masovej migrácie. Európa, podobne ako i množstvo iných krajín sveta (napríklad ľudnatý subkontinent Indie, kde nelegálne migrujú obyvatelia Bangladéša, ktorí sa utiekajú pred nežičlivosťou enviromentálnych zmien napádajúcich ich krajinu v podobe povodní, ale i pred politickým režimom krajiny, a práve preto sa snažia nachádzať útočisko u ich demokratického suseda Indie) sa dnes zmieta v ošiali kultúrneho splývania, no bohužiaľ reálne povedané, väčšmi snahy o oddeľovanie a konštrukciu múrov. Pretože áno, múry a chladné ostnaté drôty v prevedení plotov ovíjajú územia bývalých krajín Sovietskeho zväzu ležiacich v Ázii, podobne ako i jednotlivé kultúrne formácie Blízkeho Východu, a taktiež i plochu posunutú na východ od údolia v rozmedzí riek Indusu a Gangy. S ich konštrukciou sa zapodieva hranica USA a Mexika, ploty nachádzame i na Balkánskom polostrove nami obývaného svetadiela. Prečo?

 
Delí nás náboženský aspekt?
 
Multikulturalizmus je jednou z aktuálne najväčšmi riešených tém na pôde rozvinutých krajín sveta. Odpoveď na otázku, prečo tento na pohľad malebný akt nefunguje v národných rozmeroch, je zrejme jednoduchá. Zoberme si ako príklad už spomínaný subkontinent Indie, ktorý čelí masovej migrácii z jej východnej hranice: takmer po celej dĺžke spoločnej hranice Indie a Bangladéša je postavený ostnatý drôt a z južnej strany je krajina Bangladéš vystavená stále narastajúcej hladine mora, ktorá sa v priebehu tohto storočia môže zvýšiť až o 90 cm; tento klimatický aspekt vyvádza ľud z krajiny. Avšak ten je po väčšine moslimského vyznania, zatiaľ čo India sa obracia k hinduizmu. Pomyslenie, že o pár desiatok rokov by kvôli klimatickým zmenám malo dôjsť k etnickému miešaniu na pôde týchto dvoch krajín, je už dnes výstrahou a obavou pre tamojšie politické elity.

 
Tým sa približujeme k záveru, že hlavným problémom každého z pokusov o akceptovanie druhých je etnické a náboženské spútanie ľudu. Ľudia utekajú pred vojnami, prírodnými katastrofami a svet nie je pripravený.